Závrat Jeana-Paula Sartra (úryvok)

Hlavný predstaviteľ existencialistickej filozofie neveril, že sa je zo života možné vykúpiť inak ako vlastnými činmi.

Vyšlo v Listoch 4/2022.

...

Všetky istoty sa rozplývajú a dôvody rozpadajú vo chvíli, keď sme nútení čeliť dotieravej otázke: „Prečo tu vlastne sme?“ Odpoveď je krutá: Pre nič. Pretože nič nie je naozaj skutočné, dostatočne dôležité ani pevné, aby nám poskytlo poslednú záruku prečo žiť a odôvodnilo našu existenciu tvárou v tvár Ničote.

Preto sme nútení konať v zlej viere (mauvaise foi) – dôverovať zásadám a hodnotám, podľa ktorých žijú iní. Žiť tak, ako žijú ostatní a popritom si malicherne nahovárať o vlastnej dôležitosti. Takéto domnienky ako aj úzkoprsosť a neschopnosť predstavivosti považoval Sartre za buržoázne (malomeštiacke) hodnoty, ktoré sa mu protivili. Šlo podľa neho o odmietanie prevzatia zodpovednosti za svoje činy. V hlavnej práci Bytie a ničota, ktorá si získala prívlastok biblia existencializmu, doslovne píše o odsúdenosti k slobode: „Moja sloboda nemá žiadnu medzu okrem seba samej, alebo, ak chcete, naša sloboda je obmedzená len tým, že sa slobody nemôžeme vzdať.“ Z takejto slobody niet úniku, ako znie názov jednej zo Sartrových divadelných hier, takže nás z nej nevykúpi žiaden Boh ani neochráni žiadna sila. Budeme mať silu čeliť výčitkám za to, čo sme urobili a neurobili, a akým príkladom sme šli ostatným? Budeme schopní obhájiť svoju zbabelosť, falošnosť, či ľahostajnosť pred druhými? Pretože „peklo, to sú tí druhí." Naši krutí sudcovia na večnosť.

…

Peter Takáč

Časopis Listy kúpite u týchto predajcov: http://www.listy.cz/prodej.php