Vymenovanie Roberta Prevosta rozdelilo Katolícku cirkev medzi konzervativizmus a údajne progresívny odkaz Františka
Ľavicový americký historik Greg Grandin práve vydal knihu s názvom America, América. Je o spletitých, často konfliktných vzťahoch medzi USA a Latinskou Amerikou.
Použitím anglických a španielskych názvov kontinentu sa Grandin snaží vyvrátiť snahu USA privlastniť si Ameriku pre seba - slovami a niekedy aj v skutočnosti.
Takto BBC neustále hrubo označovala nového pápeža Roberta Prevosta ako „prvého amerického pápeža“. Samozrejme, bol druhým po svojom argentínskom predchodcovi Jorge Mariovi Bergogliovi, ktorý vládol ako František.
Hoci sa Prevost narodil a vyrastal vo veľkom americkom meste Chicago, slúžil však najmä v Latinskej Amerike a je občanom Peru. Táto dvojakosť - Grandin ho nazýva „pápežom Ameriky, Amériky“ - ilustruje, ako Katolícka cirkev prežila posledných 2 000 rokov.
Prevost prijal meno Lev XIV. Je to pocta pápežovi Leovi XIII. z konca 19. storočia. Ten vypracoval slávny pápežský dokument s názvom Rerum Novarum, „O nových veciach“. Jeho cieľom bolo prispôsobiť inštitúciu hlboko zakorenenú v starom feudálnom režime priemyselnému kapitalizmu. Lev odsudzoval socializmus a triedny boj a obhajoval súkromné vlastníctvo v celej jeho šírke.
Odsúdil však kapitalizmus voľného trhu a zúčastnene podporil odbory. Vyzval katolíkov, aby „vniesli do vzájomných vzťahov zamestnávateľov a zamestnancov ducha spravodlivosti“.
Zosnulý pápež František túto rovnováhu oživil. Jeho predchodcovia - konzervatívci Ján Pavol II. a Benedikt XVI. potlačili hnutie teológie oslobodenia. Toto hnutie sa najmä v Latinskej Amerike snažilo spojiť Cirkev s revolučnými bojmi chudobných.
Bergoglio nasledoval ich príklad v Argentíne. Ako pápež si však osvojil štýl, ktorý vyjadroval časť ducha teológie oslobodenia, hoci nie jej prax. Zasadzoval sa najmä za migrantov a chudobných a vyjadril solidaritu s obyvateľmi Gazy.
Veľký taliansky marxista Antonio Gramsci opakovane zdôrazňoval „strnulosť“ Cirkvi. František zachovával patriarchálny postoj tradičného katolicizmu k ženám, rodine a oslobodeniu trans+ ľudí. Snažil sa však zmierniť napätie vyjadrením súcitnejšieho tónu.
V príhovore ku kardinálom Lev XIV. vysvetlil, že tento názov zvolil v duchu Rerum Novarum.
Povedal: „Cirkev ponúka všetkým pokladnicu svojho sociálneho učenia ako odpoveď na ďalšiu priemyselnú revolúciu a na vývoj v oblasti umelej inteligencie, ktorý predstavuje nové výzvy na obranu ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a práce.“
Ale podobne ako v prípade Františka to bude pravdepodobne viac štýl ako obsah. Denník Wall Street Journal uvádza, že ešte pred začiatkom konkláve, ktoré má vybrať pápeža, mal Prevost podporu bloku latinskoamerických kardinálov.
Okrem toho, že má korene na ich kontinente, páčila sa im jeho angažovanosť za „synodalitu“. Ide o myšlienku, že dôležité rozhodnutia by nemal prijímať pápež ako absolútny monarcha, ale spolu s biskupmi a laikmi.
Vo výbere pápeža z USA musela byť aj politická kalkulácia. Katolícka cirkev v USA je bohatá a mocná. Je tiež hlboko rozdelená. Existuje silné krajne pravicové krídlo, ktoré bolo hlboko proti Františkovi a ktoré energicky podporuje Trumpa. Medzi jeho lídrov patrí organizátor MAGA Steve Bannon a viceprezident JD Vance.
Prevost slávne retweetol kritiku Vanceovho pokusu zúžiť rozsah kresťanskej lásky na rodinu. Napriek tomu sa povráva, že ho podporili aj dvaja Trumpovi naklonení americkí kardináli Timothy Dolan a Raymond Burke. Dúfali, že bude voči konzervatívnym katolíkom zmierlivejší ako František.
Napriek tomu bude Lev XIV. pravdepodobne nasledovať cestu svojho predchodcu. Katolícka cirkev na globálnom Juhu sa musí zasadzovať za chudobných, ak chce odolať konkurencii rýchlo rastúcich pravicových evanjelikálov.
Katolicizmus je rozdelený globálnou ideologickou polarizáciou, ktorá vznikla v dôsledku nástupu krajnej pravice. Iróniou je, že František a Lev XIV. boli voči trumpovstvu ráznejší než mainstreamoví liberáli.
máj 2025
https://socialistworker.co.uk/alex-callinicos/alex-callinicos-far-rights-rise-splits-the-catholic-church/
Foto: Wikimedia.