Vraždy LGBTIQ ľudí boli výsledkom rokov nenávisti na Slovensku – vraví priateľ obetí

Sára Činčurová | Open Democracy

Nedávna teroristická streľba na dvoch neheterosexuálov ukazuje, že situácia sa pre komunitu zhoršuje, tvrdia aktivisti

Nedávna vražda dvoch ľudí pri gay bare v hlavnom meste Slovenska, Bratislave, je podľa priateľa obetí „vyvrcholením dlhodobých útokov na LGBTIQ komunitu“.

Pred dvoma týždňami zastrelil 19-ročný muž pred Teplárňou, jedným z mála LGBTIQ barov v Bratislave, dvoch ľudí. Obeťami boli 23-ročný Matúš Horváth, bisexuál a 26-ročný Juraj Vankulič, ktorý sa identifikoval ako nebinárny. Tretia osoba bola zranená, ale prežila.

Vražda z 12. októbra vyvolala vlnu šoku a solidarity vrátane pochodu v hlavnom meste o dva dni neskôr, na ktorom sa zišlo až 20 000 ľudí, aby si uctili pamiatku dvoch obetí.

Došlo však aj k nárastu prípadov nenávistných prejavov – v krajine, kde aktivisti a akademici už dlho upozorňujú na útoky proti právam LGBTIQ. Niekoľko dní po streľbe Národná kriminálna agentúra prekvalifikovala vraždu na trestný čin z nenávisti a teroristický útok.

Najbližší obetí si ich pamätajú pre ich zmysel pre humor, empatiu, kreativitu a otvorenosť. „Ich smrť je skutočnou tragédiou,“ povedala Iva, blízka priateľka oboch obetí. „Nikdy som nestretla nikoho, kto by mal toľko energie, nikoho tak autentického, a myslím, že ani nikdy nestretnem."

Martin Kliment, blízky priateľ Matúša, pre openDemocracy povedal, že mal „skutočnú chuť žiť a otvoriť náruč pre všetkých svojich priateľov“ a že bol „veľmi milým, starostlivým a zrelým človekom“. Jurajova matka pre slovenské noviny povedala, že priatelia ho prezývali ‚slniečko‘, pretože „nikdy nikomu nepovedal nie“.

Strelec, syn bývalého kandidáta krajne pravicovej strany Vlasť, napísal 65-stranový manifest, v ktorom vyjadril nenávisť k židovskej a LGBTIQ komunite a svoj obdiv k nórskemu neonacistovi Andersovi Breivikovi, nacistovi Adolfovi Eichmannovi a strelcom zodpovedným za masové streľby v USA a na Novom Zélande.

Strelec z miesta činu ušiel. V liste napísanom krátko potom tvrdil, že to urobil „pre svoj národ a pre svoju rasu“ v „boji proti židovským nepriateľom a ich kolaborantom“. O niekoľko hodín neskôr sa zabil.

Jana Jablonická Zezulová z Inakosť, zastrešujúcej LGBTIQ organizácie na Slovensku, uviedla, že útok „neprišiel z ničoho nič“. „Je to vrchol ohováračskej kampane proti LGBTIQ ľuďom, ktorá prebiehala za posledných desať rokov,“ povedala pre openDemocracy.

„Začalo to nenávistnými prejavmi a zločinmi spáchanými počas prvého slovenského Pride v roku 2010... a vyvrcholilo to počas takzvaného ‚Referenda o rodine‘ v roku 2015, ktoré bolo v skutočnosti namierené proti právam LGBTIQ ľudí.“

Referendum proti LGBTIQ

Aliancia za rodinu, koalícia pro-life a tradicionalistických organizácií na Slovensku, vyzbierala 400 000 podpisov – dosť na zorganizovanie referenda o ústavnej definícii pojmu rodina. Referendum pozostávalo z troch otázok, v ktorých sa občanov pýtali, či súhlasia: s obmedzením používania slova „manželstvo“ výlučne na zväzok muža a ženy; zakázať adopciu pre páry rovnakého pohlavia; a umožniť rodičom odobrať svoje deti z hodín sexuálnej výchovy alebo eutanázie.

Referendum, ktoré sa konalo vo februári 2015, bolo pre nízku účasť vyhlásené za neplatné, no mnohí veria, že vyvolalo neznášanlivosť.

Diana Pruchnerovičová, LGBTIQ aktivistka a bývalá riaditeľka Dúhového Pride Bratislava pre openDemocracy povedala, že práve v tomto bode sa „LGBTIQ ľudia stali negatívnou témou, a boli prezentovaní ako ‚nepriatelia štátu, pedofili, ľudia, ktorí nepatria do spoločnosti a potrebujú sa liečiť.''

„Keď ide o životy reálnych ľudí, od politikov v parlamente počúvame výroky typu „bolo by lepšie dať ti mlynský kameň na krk a hodiť ťa do vody,“ povedala Pruchnerovičová s odkazom na citát z roku 2013 slovenského poslanca Štefana Kuffu vo vzťahu k právam LGBTIQ. „Sme terčom mnohých takýchto vyhlásení a nemáme sa ako brániť,“ pokračovala.

Pruchnerovičová opísala aj nenávistné incidenty, ktoré ako lesbická žena často zažíva. „Keď som rekonštruovala svoj byt, umiestnila som na budovu tabuľu [kvôli ospravedlneniu za hluk] a každý deň ju ľudia popísali slovami ako ‚homoška‘ alebo ‚lesba‘“. „Jedného dňa jeden z mojich susedov hodil na moje auto vrece plné odpadkov. V súčasnej klíme je homofóbia každodennou realitou.“

Po referende prišli politické strany s ďalšími legislatívnymi návrhmi obmedzujúcimi práva LGBTIQ – ako napríklad návrh na zákaz používania dúhových vlajok v štátnych inštitúciách, ktorý neprešiel.

Minulý týždeň po teroristickom útoku Európsky parlament vyzval slovenskú vládu, aby urobila „jasný krok“ na ochranu LGBTIQ ľudí pred zločinmi z nenávisti. Len pár dní po streľbe istý gay nahlásil, že dostal donášku jedla s nápisom „homoš“, zatiaľ čo dvaja gayovia uviedli, že boli verejne napadnutí – slovne aj fyzicky – po tom, čo sa pobozkali v reštaurácii. Oba incidenty sa odohrali v Bratislave.

„Takéto incidenty boli vždy časté, ale po tomto teroristickom útoku majú ľudia väčšiu odvahu ich nahlásiť," povedala Jablonická Zezulová. „Táto streľba je tragédiou, ktorá nemá v histórii Slovenska obdobu. Ak to má nejaký význam, je to prebudenie spoločnosti a zvýšenie citlivosti ľudí na očierňujúce kampane proti LGBTIQ komunite.“

28. október 2022

https://www.opendemocracy.net/en/5050/slovakia-bratislava-homophobia-terrorist-shooting/