USA nie sú spojencom ľavice - na Ukrajine ani nikde inde
Yanis Varoufakis | Open Democracy
Anthony Barnett, môj priateľ, súdruh a spolupracovník, práve publikoval článok na portáli openDemocracy, výbornom a veľmi obľúbenom zdroji progresívnych myšlienok a materiálov, na ktorý ma upozornil v e-maile: „Drahý Yanis, nesúhlasíme, ale ostávame solidárni!“
Keďže Anthony vo svojom článku spomína mňa spolu s Jeremym Corbynom, reagujem naň a odpovedám v duchu solidarity, náklonnosti a dobrej vôle.
…
Naznačuješ, že ľavica musí vnímať Spojené štáty ako slabnúcu imperialistickú superveľmoc, ktorá je napriek svojej zločineckej minulosti (od Vietnamu a Pinocheta po Irak a podporu Saudov atď.) v súčasnosti jediným zostávajúcim obrancom demokracie proti Číne, Putinovi, teheránskej teokracii atď. Toto je pointa toho, v čom sa odlišujeme. Dovoľujem si nesúhlasiť s tvojou diagnózou (že Spojené štáty sú upadajúcou, oslabenou superveľmocou) a tvojou prognózou (že ľavica musí vnímať USA ako spojenca proti organizovanej mizantropii).
Podľa môjho odhadu posledná inflačná fáza nekončiacej hospodárskej krízy z roku 2008 posilnila hegemóniu USA (a silu Wall Street) nad západnou pracujúcou triedou a rozvojovým svetom, zatiaľ čo vojna na Ukrajine zničila všetku zostávajúcu nádej na suverénnu EÚ, ktorá by prijala nezávislú európsku zahraničnú politiku. Pokiaľ ide o myšlienku, že USA sú naším spojencom proti autokracii, môj názor je presne opačný: politika USA dodnes aktívne pomáha plodiť monštrá (od Putina v 90. rokoch až po Bolsonara nedávno a teraz Meloniovej postfašistickú vládu), zatiaľ čo – keď to píšem – môj priateľ Julian Assange hnije v Belmarshi na príkaz Bidenovej administratívy za to, že nám otvoril oči pred vojnovými zločinmi USA spáchané v našom mene a za našim chrbtom.
Tento list uzavriem komentárom blízkym môjmu srdcu. Týka sa našej povinnosti, ako priateľov a súdruhov, vychovávať mladších progresívcov v tom, ako medzi sebou nesúhlasiť. V priebehu rokov som si bolestne uvedomoval tendenciu ľavice dovoliť, aby sa nezhody zvrhli na občianske vojny, a tak som sa snažil upustiť od používania poburujúcich slov, keď som hovoril o názoroch súdruhov, s ktorými nesúhlasím. Súdruhovia ako my musia ako prví ukázať, že je možné rázne nesúhlasiť bez toho, aby sme hovorili o „zrade“ alebo označovali súdruhov, s ktorými nesúhlasíme, za (historicky, analyticky, strategicky atď.) naivných. Z tohto pohľadu nebol názov a podnadpis tvojho článku nápomocný.
Aby som to ukončil pozívne a vo viere, ktorá nás spája, budem súhlasne a v plnom rozsahu citovať tvoje záverečné riadky: „Naším vyšším cieľom by malo byť privítať nástup demokracie v Rusku – čo je možno tá posledná vec, po ktorej západný bezpečnostný establishment naozaj túži. Alternatívou toho je vláda medzinárodných gangstrov, ktorá by zaručila, že sa svet bude smažiť. O tak dôležitú vec ide."
https://www.opendemocracy.net/en/yanis-varoufakis-russia-ukraine-us-left/