Stavanie múrov, ktoré by nemali existovať

Antonios Kyriazis | Common Dreams

Okolo nás sa ďalej stavajú múry a xenofóbia je na vzostupe.

V polovici októbra 2022 získali nemecké noviny Der Spiegel prístup k správe OLAF, Európskeho úradu pre boj proti podvodom, ktorá podrobne popisuje pochybenia a neregulárne aktivity agentúry FRONTEX, agentúry pohraničnej stráže najatej na monitorovanie migrácie do EÚ. Výsledky vyšetrovania viedli k aprílovému odstúpeniu generálneho riaditeľa agentúry FRONTEX, Fabricea Leggeriho. Tieto zistenia boli ďalším smutným potvrdením politiky EÚ v otázkach prisťahovalectva.

Pohraničná agentúra

Správa má viac ako 120 strán a obsahuje výpovede 20 svedkov a analýzu digitálnych údajov agentúry FRONTEX. Dospela k záveru, že FRONTEX presunul jeden zo svojich vzdušných dronov, aby nezaznamenal odmietnutie migrantov zo strany gréckej pobrežnej stráže, nepodnikol náležité kroky, keď bol svedkom dvoch incidentov a poskytol nepravdivé informácie úradníkom OLAF. Predstavitelia agentúry FRONTEX „zabránili agentúre FRONTEX plne si plniť svoje povinnosti, konkrétne zabezpečiť, chrániť a presadzovať základné práva, ktoré sú zakotvené najmä v kapitole o základných právach EÚ,“ citujem samotnú správu.

Agentúra FRONTEX v minulosti čelila tvrdej kritike zo strany Európskeho parlamentu, keď po 4-mesačnom vyšetrovaní výbor pre občianske slobody zistil, že agentúra FRONTEX má dôkazy o porušovaní ľudských práv členskými štátmi, ale „nezaoberala sa týmito porušeniami a nesledovala ich promptne, ostražito a efektívne." Je zaujímavé, že výbor nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by agentúra FRONTEX bola priamo zapojená do odmietnutia migrantov, aj keď sa minulý rok objavili videozáznamy lode agentúry FRONTEX, ktorá robila vlny v blízkosti člna plného žiadateľov o azyl.

Niečo je zhnité v štátoch západných spoločností

Správa OLAF-u nepriamo potvrdzuje čosi, čo je v súčasnosti všeobecne známe: s požehnaním a následným utajovaním zo strany Európskej únie a ňou financovaných agentúr sa Grécky štát dopúšťa humanitárnych zločinov proti migrantom, ktorí sa z pevniny dostávajú do gréckych vôd alebo na grécku pôdu z hranice s Tureckom, kde sa plot v dĺžke 40 km predĺži o ďalších 80 km.

Počnúc marcom 2020 pohraničné orgány zatýkali žiadateľov o azyl vstupujúcich do Grécka cez rieku Evros, zadržiavali ich v úplne nehygienických podmienkach, bili ich, vyzliekali, ponižovali, ukradli im veci a potom ich poslali späť do Turecka. Správa Amnesty International s názvom „Grécko: Násilie, klamstvá a odmietanie“ identifikuje 20 rôznych incidentov od apríla do decembra 2020 a obsahuje svedectvá obetí. Jedna žena zo Sýrie povedala: „Vzali mi telefón, peniaze, fľašu s mliekom pre dieťa a všetky naše veci, zobrali nám plienky pre naše dieťa.“ Výskumná skupina Forenzná architektúra od marca 2020 nahlásila celkovo 1 018 odmietnutí s viac ako 27 400 obeťami. Medzitým EÚ pridelila Grécku 700 miliónov eur na „manažovanie migrácie“, pričom na tlačovej konferencii v marci 2020 Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, nazvala Grécko „štítom Európy“.

Grécko však nie je ani zďaleka jediným členským štátom, ktorý porušuje humanitárne práva žiadateľov o azyl. Maďarsko zaujalo notoricky neľútostný postoj proti prisťahovalectvu, keď v roku 2015 postavilo 160 km dlhý plot z ostnatého drôtu, zatiaľ čo jeho pohraničné hliadky násilne bili migrantov, ktorí cestujú po balkánskej trase, a tlačia ich späť do Srbska. Maďarský prezident Viktor Orbán vyhlásil, že migranti sú „jed“ a „každý jeden migrant predstavuje riziko pre verejnú bezpečnosť a terorizmus“.

Podobne Poľsko postavilo 186 km dlhý plot na poľsko-bieloruskej hranici, ktorý slávnostne otvoril sám poľský premiér. V októbri minulého roka poľský parlament schválil zákon, ktorý legalizuje vracanie a umožňuje vyhostenie migrantov bez ohľadu na ich žiadosť o azyl. Medzitým sa na týchto hraniciach stále objavujú mŕtvi migranti.

Na druhej strane Atlantiku zachovala Bidenova administratíva politiku Hlavy 42, ktorá umožňuje pohraničnej hliadke vyhosťovať migrantov, ktorí využívajú pandémiu ako zámienku, bez toho, aby zvažovali ich žiadosť o azyl. Navyše, napriek Bidenovmu prísľubu zastaviť výstavbu hraničného múru s Mexikom sa objavili správy, že sa v skutočnosti obnovuje s cieľom zaplniť medzery, ktoré zostali, keď Biden zastavil výstavbu na začiatku svojho prezidentovania. Environmentálni aktivisti poukázali na to, že múr narušil ekosystém regiónu, pretože divá zver nemôže ľahko migrovať pri hľadaní potravy a párení sa.

Alternatíva?

Ako protipríklad je poučné pouvažovať o tom, ako Poľsko reagovalo na prílev utečencov utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Z celkového počtu 7 miliónov Ukrajincov, ktorí boli nútení opustiť svoju krajinu, Poľsko otvorilo svoje brány pre 1,4 milióna z nich, čo je najviac spomedzi európskych krajín. Keď osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva migrantov v júli navštívil Poľsko, uviedol, že Ukrajinci majú „legálny pobyt v Poľsku 18 mesiacov. Majú plný prístup na poľský trh práce a do systému zdravotnej starostlivosti; udelený plný prístup do školy na rovnakom základe ako poľskí štátni príslušníci. Ukrajinskí utečenci majú nárok na jednorazovú peňažnú pomoc vo výške približne 63 eur na osobu. Tento príspevok využilo viac ako 950 000 jednotlivcov.“ Veľkú zásluhu pripísal aj obyčajným poľským občanom, ktorí migrantom doslova otvorili svoje dvere (a peňaženky).

Na záver možno povedať, že sa zdá, že sa okolo nás stavajú múry a xenofóbia je na vzostupe. Korelácia medzi zhoršujúcimi sa domácimi ekonomickými podmienkami a bojom proti prisťahovalectvu je príliš komplikovaná na to, aby sme sa ňou mohli zaoberať v tejto krátkej eseji. Môže nám však dobre poslúžiť, ak si pripomenieme text piesne „Mother“ od Pink Floyd, šiestej skladby na ich legendárnom albume „The Wall“. V podstate ide o dialóg medzi Pinkom a jeho príliš ochranárskou matkou, v ktorom sa jej Pink na začiatku pýta, či by mal postaviť „stenu“. Matka mu povie, že mu ju samozrejme pomôže postaviť. Na konci piesne sa čuduje „mami, musela byť taká vysoká?“ Odpoveď je nie, stena nemusí byť taká vysoká. V skutočnosti nemusí existovať vôbec. Keď sa pozrieme na príklad Poľska počas ukrajinskej krízy a na gréckych ostrovanov na vrchole sýrskej utečeneckej krízy v roku 2015, je jasné, že ľudia sú viac než schopní vcítiť sa do utečencov a privítať ich vo svojich krajinách. Popri tom, že xenofóbiu a nenávisť voči cudzincom využívajú tí, ktorí sú pri moci, by sme nemali zabúdať na láskavosť, ktorej sú schopní normálni občania, a na schopnosť štátov integrovať ich do svojich spoločností.

24. október 2022

https://www.commondreams.org/views/2022/10/24/building-walls-shouldnt-exist