Revolúcia v Rusku je možná
Michail Lobanov | Rosa Luxemburg Stiftung
V polovici februára prišli v rozpätí troch dní dve veľmi zlé správy, ktoré mali vážny vplyv na ruskú politickú scénu. Najprv odvolací súd zvýšil trest ľavicovému intelektuálovi Borisovi Kagarlickému - z pokuty 600 000 rubľov (približne 6 000 eur) sa zrazu stalo päťročné väzenie a akademik bol zo súdnej siene poslaný rovno do väzenia. Nasledujúci piatok svetom otriasla správa o nečakanej smrti Alexeja Navaľného v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom. Možno sa v budúcnosti tieto dve udalosti budú chápať ako začiatok ďalšej úrovne a rozsahu represií Kremľa voči ruskej spoločnosti.
Je dôležité si uvedomiť, že obe správy a možné reakcie na ne (alebo ich absencia) úzko súvisia s vyhliadkami na ukončenie vojny na Ukrajine. Pokúsim sa stručne vysvetliť a ukázať, prečo sa v týchto prípadoch musíme opatrne vyhýbať reprodukovaniu naratívov, ktoré vyrába a podsúva Kremeľ.
Prvá vec, ktorú by sme mali pochopiť a akceptovať, je, že vojna na Ukrajine sa môže skutočne skončiť až vtedy, keď v Rusku dôjde k hlbokej politickej zmene. Urobením nákladných a nespravodlivých ústupkov Putinovi na úkor záujmov Ukrajiny a ďalších krajín si Kremeľ nemôže kúpiť skutočný mier, ale len krátku prestávku pred obnovením vojenskej agresie.
Druhá vec, ktorú treba pochopiť a bez ktorej prvá vedie len k zbytočnému zúfalstvu, je, že revolúcia alebo hlboká politická zmena je v Rusku v strednodobom horizonte skutočne možná. Existujú na to tri základné predpoklady:
Nespokojnosť s vnútornou politikou Kremľa a so zraniteľným postavením mnohých ľudí na všetkých úrovniach ruskej spoločnosti, s výnimkou malého percenta najbohatších.
Prítomnosť dostatočne veľkého počtu ľudí so skúsenosťami s nezávislou alebo dokonca opozičnou činnosťou - to sú budúci aktivisti širokého ľudového hnutia, ktorí zmenia krajinu a odstránia súčasné vedenie, ktoré sa zmocnilo bohatstva a moci. Chcel by som poznamenať, že veľa ľudí so skúsenosťami s politickou participáciou je z mladšej generácie a v tejto demografickej skupine sú najviac rozšírené ľavicové a demokratické názory.
Séria chýb a zločinov ruských orgánov, z ktorých prvou bola invázia na Ukrajinu 24. februára 2022, ktoré spôsobujú, že politická kríza v Rusku je takmer nevyhnutná. Prigožinova vzbura bola prvým prípadom.
S prvými predpokladmi, konkrétne s masovou nespokojnosťou so životom v Rusku a Putinovou vnútornou politikou, nemôže režim ani nikto iný nič urobiť. Rusko ovláda jeden z najradikálnejších liberálno-konzervatívnych režimov na svete. Trhová ideológia, do očí bijúca ekonomická nerovnosť, neisté a zraniteľné postavenie väčšiny a ohromujúci luxus menšiny sú základom tohto režimu, ktorý neopustia, ani keď stojí na okraji priepasti. Nebudú sa "deliť" s ľuďmi.
Kremeľ však môže pracovať s druhým a tretím predpokladom. Aktívna časť spoločnosti, ktorá má skúsenosti s kolektívnou spoluprácou, musí byť zastrašená a demoralizovaná. Tomuto účelu slúžia vykonštruované trestné prípady, ako napríklad prípad Kagarlického a politická vražda Navaľného. Niekedy aj európski úradníci a politici nevedomky vystupujú ako Putinovi spojenci pri demoralizácii aktívnej časti ruskej spoločnosti, keď z tých či oných dôvodov sťažujú život politickým aktivistom, ktorí utiekli pred represiami alebo vojenskou mobilizáciou, tým, že uzatvárajú únikové cesty pre tých, ktorí sa v budúcnosti môžu stať terčom útokov.
Aby sa vyhol politickým krízam, Kremeľ hľadá spojencov, ochotných alebo neochotných, v Európe a USA. Bez ohľadu na to, či sú pomýlení alebo vyslovene skorumpovaní, majú presvedčiť svojich občanov a úrady, aby urobili Putinovi nespravodlivé ústupky, ktoré mu umožnia dostať sa z inak beznádejnej situácie, nadýchnuť sa a s novou silou pokračovať vo vojenskej agresii.
Ako sa ruská viacvrstvová propaganda vyrovnáva s otázkami, ktoré sú pre Kremeľ nepohodlné? Či už ide o osobný let MH17, ktorý bol zostrelený nad Ukrajinou v roku 2014, alebo o vraždu Navaľného, alebo o trestné stíhanie novinára Kagarlického či matematika Azata Miftachova, začína sa to tým, že sa prostredníctvom rôznych kanálov (od oficiálnych štátnych médií až po údajne "nezávislých" autorov) ponúka hneď niekoľko "alternatívnych faktov". Jeden alternatívny fakt môže byť verejne vyvrátený, ale ľudia sa nebudú chcieť zaoberať vyvracaním celého radu umelo podsunutých naratívov. V konečnom dôsledku ľudia jednoducho zostanú s pocitom, že existuje veľa vysvetlení a rôznych názorov a že "skutočnú pravdu sa nikdy nedozvieme".
Medzi štandardné vysvetlenia, ktoré Kremeľ používa na odvrátenie pozornosti, patria naratívy založené na princípe cui bono - hľadanie vinníkov medzi tými, ktorí zo situácie profitujú. Zostrelenie lietadla MH17 proputinovskými silami prospieva ukrajinským orgánom, preto Kremeľ podsúva verziu, že to urobil Kyjev. Vražda Navaľného vedie k vlne kritiky Putina zo strany svetového spoločenstva, prospieva teda vládam USA a západnej Európy a NATO, ktoré Kremeľ v rámci Ruska prezentuje ako svojich protivníkov. Boli to teda oni, kto prostredníctvom svojich tajných agentov vykonal atentát. V iných vysokopostavených politických prípadoch, ako je Kagarlickij alebo Miftachov, sa často naznačuje, že obžalovaný je v skutočnosti vinný z iných trestných činov, avšak z nejakého dôvodu nie je súdený za ne, ale za vykonštruovaný prípad.
Preto je vždy dôležité sledovať naratívy Kremľa, ktoré sprevádzajú jeho politické represie a zločiny. Keď tieto naratívy sledujú a nevedome reprodukujú politické a spoločenské skupiny na celom svete, prispieva to k demoralizácii ruskej občianskej spoločnosti a pomáha Putinovi vyhnúť sa politickým krízam. To znamená, že to pôsobí proti vyhliadkam na revolúciu alebo hlbokú politickú zmenu v Rusku, čo je jediný spôsob, ako mierovo, trvalo a spravodlivo ukončiť konflikt na Ukrajine.
Na záver by som rád zopakoval niekoľko faktov a jednoduchých právd.
Ľavicový intelektuál Boris Kagarlickij má bezdôvodne stráviť päť rokov vo väzení. Bol opatrný a neurobil nič, čím by niekoho ohrozil. Ide len o to, že je známou osobnosťou a verejne vystupuje proti vojne. Samotný fakt, že vo vykonštruovanom prípade "ospravedlňovania terorizmu" v decembri 2023 mu ruský súd udelil pokutu namiesto toho, aby ho odsúdil na niekoľko rokov väzenia, je najlepším dôkazom jeho neviny. Teraz bol rozsudok prehodnotený a Boris bol poslaný do väzenia len preto, že nechcel opustiť Rusko, na čo má plné právo.
Pokus o otrávenie Alexeja Navaľného sa uskutočnil na Putinov príkaz už v auguste 2020. V posledných rokoch Kremeľ a bezpečnostné zložky robili všetko pre to, aby Alexeja postupne izolovali od jeho rodiny, právnikov a sveta. Teraz Kremeľ zahladzuje stopy po tom, čo sa stalo, a prinútil rodinu čakať deväť dní, kým si mohla prevziať jeho telo.
Ak by ruské orgány nechceli Navaľného smrť a neboli by na vine, konali by inak. Alexej by celé tie roky žil vo vynikajúcich podmienkach, dôveryhodní a nezávislí lekári by mali možnosť ho vidieť a medzinárodný tím by od začiatku pracoval na určení príčiny smrti. Vieme, že išlo o politickú vraždu kľúčového politického protivníka.
Vyzývam všetkých, aby zvážili svoje postoje a konanie v súvislosti s udalosťami v Rusku, ako môžu ovplyvniť ruskú občiansku spoločnosť a šance Kremľa vyhnúť sa budúcim krízam. Vyzývam na čo najširšie kampane solidarity so všetkými protivojnovými a inými politickými väzňami. Projekty ruských aktivistov a samotných aktivistov by sa mali podporovať. Nie je to veľmi ťažké a v porovnaní so sumami vynakladanými na "bezpečnostné" rozpočty je to oveľa menej nákladné.
Neexistujú tu žiadne etické dilemy. Bude to však dôležitý príspevok k veci revolúcie v Rusku, a tým aj k mieru na Ukrajine a v Európe.
apríl 2024
https://www.rosalux.de/en/news/id/51714/a-revolution-in-russia-is-possible