Putinov prejav o anexii a bankrot ruského nacionalizmu

Andrei Ritsky | World Socialist Web Site

V piatok 30. septembra ruský prezident Vladimir Putin predniesol dlhý prejav, ktorý mal ospravedlniť kroky vládnuceho režimu pri pripojení štyroch nových území k Rusku prostredníctvom referend: Doneckej, Luhanskej (Luganskej), Záporožskej a Chersonskej oblasti na východnej a juhovýchodnej Ukrajine.

Vystúpenie podčiarklo nebezpečenstvo prehlbujúceho sa konfliktu medzi Ruskom a NATO, keďže Putinov režim bude teraz považovať anektované ukrajinské územia za svoje a bude za ne bojovať oveľa aktívnejšie, čo potvrdilo aj nedávne vyhlásenie o čiastočnej mobilizácii po sérii ruských porážok v Charkovskej oblasti.

Putin vo svojom prejave odôvodňujúcom anexiu štyroch regiónov Ukrajiny povedal: „Ľudia sa rozhodli, je to jednoznačná voľba.” Oficiálne čísla o výsledku referend sú skutočne ohromujúce: vo všetkých regiónoch sa za anexiu vyslovilo 97 alebo viac percent a účasť tiež ukázala veľmi vysokú participáciu obyvateľstva.

Treba sa však opýtať: Ako bolo možné uskutočniť referendum v Záporoží, keď takmer polovicu územia vrátane hlavného mesta ovládajú ukrajinské ozbrojené sily? Putinov režim na to nemá odpoveď. Je pravdepodobné, že čísla boli jednoducho vymyslené a prehnané.

To isté platí pre ostatné regióny, kde sa referendá konali. Polovica Doneckej oblasti je pod kontrolou Ukrajiny. Jediný región, v ktorom je celé územie pod kontrolou ruských síl, je Luhanská oblasť. Ale aj tam si otázka pravdivosti zverejnených výsledkov žiada vysvetlenie.

Putin pokračoval: „Budeme brániť našu zem všetkými prostriedkami. Obnovíme všetky zničené mestá a mestečká. Budeme rozvíjať podniky, infraštruktúru a systémy zdravotnej starostlivosti.“ Prvá veta si zaslúži osobitnú pozornosť, pretože naznačuje, že Putinov režim opäť hrozí rozpútaním jadrovej vojny.

Ak by došlo k jadrovej vojne, „rozvoj“ podnikov, infraštruktúry a systému zdravotnej starostlivosti by neprichádzal do úvahy. Stačí pripomenúť, že v dôsledku reakcie vlády na COVID-19 zomrelo v Rusku takmer 400 000 ľudí. A to len podľa oficiálnych údajov. Čo bránilo Putinovmu režimu zapojiť sa do „rozvoja“ zdravotnej starostlivosti a sociálnej infraštruktúry skôr?

Hlavným dôvodom sľubov Putinovho režimu je vážny strach vládnucej oligarchie z pracujúcej triedy, ktorá môže uprostred zhoršujúcej sa krízy kapitalizmu začať presadzovať svoje nezávislé záujmy. Strach je hlavným motívom všetkých týchto sľubov, keďže Putinov režim zúfalo potrebuje stabilný „domáci front“ pre svoju nacionálno-šovinistickú odpoveď na nápor západného imperializmu.

"Chcú nás vidieť ako kolóniu," poznamenal Putin vo svojom prejave. "Nechcú rovnocennú spoluprácu, ale lúpež."

Aj keď sú Putinove poznámky o hrozbe kolonializácie a rozdelenia Ruska nepochybne správne, zároveň podčiarkujú dvojaký prístup ruskej vládnucej triedy, ktorá dúfa v „rovnocennú spoluprácu“ so západným imperializmom a zároveň hrozí jadrovými zbraňami v boji o udržanie si privilegovaného postavenia v krajine bohatej na nerastné zdroje. V tom istom prejave, ktorý bol plný odsúdení imperialistických mocností, Putin hovoril o „ideových spojencoch“ Kremľa „v celom svete, vrátane Európy a Spojených štátov“.

Putin sa snažil falošne vdýchnuť progresívny ráz svojej nacionálno-šovinistickej reakcii na hrozbu, ktorú predstavuje imperializmus USA-NATO. V rámci prejavu napríklad povedal, že je hrdý na to, že v 20. storočí to bolo Rusko, ktoré začalo antikoloniálne hnutie. Veľmi pokrytecký výrok človeka, ktorý v prejave z 21. februára odôvodnil inváziu odsúdením októbrovej revolúcie z roku 1917 a údajne zlých boľševikov na čele s Leninom.

Boľševickej revolúcii a boju, ktorý viedla Červená armáda pod vedením Leona Trockého na základe internacionalistického programu socialistickej revolúcie, v skutočnosti predchádzalo rozbitie bývalej Ruskej ríše imperialistickými mocnosťami. Tento program je politicky nezlučiteľný s reakčnými nacionalistickými politikami a akciami, ktoré teraz presadzuje Putinov režim.

V snahe rozšíriť verejnú podporu pre svoju politiku Putin vyhlásil: „Unipolárny svet vybudovaný Západom je antidemokratický, falošný a pokrytecký až do kosti.” To je určite pravda, ale Putin zabúda, že tieto črty západného imperializmu sú práve tie črty, ktoré sú charakteristické aj pre ruský kapitalistický štát.

Putin pokračoval: „Svet vstúpil do obdobia revolučných premien, sú zásadného charakteru, vytvárajú sa nové centrá rozvoja, ktoré sú pripravené nielen deklarovať svoje záujmy, ale ich aj brániť.” Vzhľadom na to, že tieto slová pochádzajú od Putina majú očividne demagogický charakter. Okrem lídrov imperialistických mocností sa nikto nebojí revolúcie viac ako ruská oligarchia. Putin sa však v nádeji na rozšírenie podpory pre vojnu snaží využiť ľudovú nenávisť k imperializmu tým, že svoju vládu vykreslí ako obhajcu národnej nezávislosti.

Putin nespomenul, že sa netýka nezávislosti ruského ľudu, ale nezávislosti a práva ruskej oligarchie využívať ruské prírodné zdroje a robotnícku triedu bez toho, aby zohľadnil názor jej „západných partnerov“.

Putin zakončil svoj prejav citáciou týchto slov krajne pravicového ruského nacionalistického ideológa Ivana Iľjina, ktorý podporoval boj bielych armád proti boľševickej Červenej armáde počas občianskej vojny:

„Ak za svoju vlasť považujem Rusko, znamená to, že milujem, uvažujem a rozmýšľam po rusky, spievam a hovorím po rusky; že verím v duchovné sily ruského ľudu a svojím inštinktom a vôľou prijímam jeho historický osud. Jeho duch je môj duch; jeho osud je môj osud; jeho utrpenie je mojím žiaľom; jeho rozkvet je mojou radosťou.“

Ukrajina v piatok podala žiadosť o urýchlené členstvo v NATO, čím sa konflikt ešte viac vyhrotil. Hrozí, že priebeh zástupnej vojny medzi Ruskom a NATO na Ukrajine prerastie do otvoreného konfliktu, v ktorom je možné použitie jadrových zbraní. To všetko opäť podčiarkuje šialenstvo vládnucich tried všetkých kapitalistických krajín.

V konečnom dôsledku všetky Putinove vyhlásenia zdôrazňujú, že svoju odpoveď na nápor imperializmu zakladá na národnom šovinizme. Nemôže to byť inak, keďže Putin stelesňuje kapitalistický režim obnovy v Rusku. Jeho reakčná politika odráža sociálno-ekonomickú úlohu vládnucej ruskej oligarchie, ktorá vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu v dôsledku falošnej a očividne kontrarevolučnej politiky stalinizmu.

Ale boj proti imperialistickej vojne si vyžaduje revolučnú stratégiu. To je možné len na základe princípov, ktorých sa držali boľševici pri októbrovej revolúcii v roku 1917. Podstatou týchto princípov je mobilizácia robotníckej triedy proti kapitalistickým vládam na celom svete na programe svetovej socialistickej revolúcie. Vyriešenie všetkých rozporov kapitalizmu a problémov, ktoré generuje, je možné len v rámci medzinárodnej reorganizácie spoločnosti, či skôr reorganizácie celej ekonomiky, nie pre súkromný zisk, ale pre uspokojenie spoločenských potrieb.

To nás nevyhnutne privádza k otázke riešenia krízy revolučného vedenia v robotníckej triede. Iba trockistické hnutie predstavuje skutočný predvoj revolučného hnutia robotníckej triedy. Na tomto základe sa musí uskutočniť budovanie sekcií Medzinárodného výboru 4. internacionály v Rusku, na Ukrajine a vo svete.

https://www.wsws.org/en/articles/2022/10/01/puti-o01.html