"Nedokázali sme poskytnúť dôveryhodnú alternatívu k NATO": Rozhovor s Henrikom Jaakkolom z fínskej Ľavicovej aliancie
Oleksandr Kyselov | Commons
Spočiatku bola Ľavicová aliancia (Vasemmistoliitto/Vänsterförbundet) ostro proti vstupu Fínska do NATO až do tej miery, že to podmieňovala svojou účasťou vo vláde. Aké boli vtedajšie dôvody bezpečnostnej politiky vašej strany?
Proti vstupu Fínska do NATO bola nielen naša strana Vasemmistoliitto, ale aj drvivá väčšina fínskych občanov a fínskych politikov vrátane dokonca nášho pravicovo-konzervatívneho prezidenta. Štyria z piatich Fínov by si neželali vstup Fínska do NATO pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022.
Podľa nášho názoru bolo vojenské nepripojenie sa pre Fínsko najstabilnejším riešením. Poskytovalo Fínsku lepšiu pozíciu pri presadzovaní sprostredkovania na medzinárodnej scéne. Členstvo v NATO bolo veľkou zmenou v línii zahraničnej a bezpečnostnej politiky Fínska, ktorá predtým zostávala v tejto oblasti politiky pomerne konštantná. Vážili sme si vlastnú vysoko efektívnu armádu a nezávislú obrannú politiku. Vojenské spojenectvo s krajinami ako USA, Turecko, Poľsko a Maďarsko sme nepovažovali za spoľahlivého ochrancu ľudských práv a demokracie vo svete. Našu úlohu nezávislej krajiny mimo vojenských aliancií sme považovali za prospešnú pri vyjednávaní o mieri vo svete.
Veľká časť našej kritiky voči NATO zostáva v podstate podobná aj dnes, hoci teraz sa situácia drasticky zmenila, - a rovnako aj náš postoj k členstvu Fínska v NATO.
Médiá často spájajú skepticizmus voči NATO s údajnými väzbami alebo sympatiami voči Rusku. Aké boli vaše skúsenosti v tejto súvislosti? Boli niekedy vo vašej strane nejaké ilúzie?
V našej strane nikdy neboli sympatie voči ruskému vedeniu alebo jeho vojenským vpádom a ambíciám. Odkedy sa Putin dostal k moci v Rusku, naša strana veľmi hlasno kritizovala jeho vládnutie a politiku vo vnútri Ruska, ako aj pri vedení vojny so susedmi Ruska.
V médiách a u našich politických oponentov však vždy pretrvávala snaha obviňovať našu stranu a politikov z putinizmu. Bez ohľadu na to, ako hlasno a dôsledne vyjadrujeme svoj nesúhlas s Ruskom - pravica automaticky označuje každého, koho považuje za "nevlastenca", za "proruského". Nie je to niečo, čo by sa týkalo len Fínska, ale možno je to umocnené našou históriou a blízkosťou k Rusku.
Naša opozícia voči NATO nikdy nebola založená na myšlienke, že Rusko treba chrániť pred západnou vojenskou alianciou, alebo že NATO nejako ublížilo Rusku tým, že získalo nových členov napríklad v pobaltských krajinách. Oponovali sme NATO aj Rusku na základe ich doterajších výsledkov a zdržali sme sa prisahania vernosti akémukoľvek geopolitickému bloku.
Potom sa začne plnohodnotná vojna na Ukrajine a strana urobí úplný obrat v otázke vstupu do NATO. Je to v čase, keď mnohí ľavičiari považujú ruskú inváziu za vyprovokovanú NATO. Ako prebiehala diskusia a čím sa skončila vo Vänsterförbundet? Niečo, čo sa často spomína, je zmena verejnej mienky, a to aj medzi členmi a sympatizantmi strany. Prečo sa to podľa vás stalo?
Diskusia o fínskom členstve v NATO sa po invázii vo februári 2022 veľmi rýchlo vystupňovala. Fínska verejná mienka sa úplne zmenila z takmer všetkých, ktorí boli proti členstvu, na takmer všetkých, ktorí boli zaň[1]. Takmer všetci boli vystrašení a úprimne sa obávali, že Fínsko by sa mohlo veľmi dobre stať ďalším cieľom ruskej agresie. To sa odrazilo aj na našom členstve a voličoch. Tam, kde predtým boli všetci členovia strany a jej priaznivci veľmi jednotní, máme teraz odlišné a oprávnené názory... Približne polovica bola stále proti členstvu Fínska vo vojenských alianciách, zatiaľ čo druhá, o niečo väčšia polovica, bola za vstup Fínska do NATO.
Ale prečo? Zdá sa, že členovia strany sa zhodli na tom, že sme v podstate nedokázali poskytnúť žiadnu dôveryhodnú alternatívu k NATO. Vždy sme zdôrazňovali, že Fínsko má nezávisle silnú armádu, čo by sa Rusko neodvážilo spochybniť - a nemalo na to ani dôvod, keďže sme boli mimo NATO.
Po invázii v roku 2022 to nebolo vnímané ako adekvátna obranná politika. Pri spätnom pohľade to tak naozaj nebolo. V rokoch pred vojnou sme mali viac pracovať na plánovaní a navrhovaní severoeurópskej alternatívy, niečoho, čo by vyvážilo hrozbu zo strany Ruska a nemuselo sa spoliehať na krajiny ako USA a Turecko. Nemali sme však takúto dobre pripravenú alternatívu, ktorú by sme mohli ponúknuť, a tak sa naši členovia a podporovatelia obrátili na niečo, čo už existovalo, bolo konkrétne a široko diskutované.
Napriek tomu však zvažovanie trvalo dlho, neustále sa zdôrazňovala pluralita názorov, parlamentná skupina hlasovala nejednotne a líderka strany niekoľko mesiacov neoznámila svoje stanovisko. Prečo to tak bolo?
V našej strane nikdy neexistovala zhora presadzovaná politika týkajúca sa NATO. V našich programoch sme sa prirodzene vyjadrovali proti NATO, ale diskusia v rámci strany bola minimálna, aspoň v rokoch pred rokom 2022. Všetci vo Vasemmistoliitto boli celkom prirodzene úplne proti vojenskej aliancii a najmä proti potenciálnemu členstvu Fínska v nej, takže naozaj nebolo potrebné ani uvažovať o tom, čo by sme ako strana urobili, keby sa názory začali rozchádzať.
Teraz, keď sa názor začal rozdeľovať, sme sa veľmi skoro rozhodli, že nebudeme presadzovať žiadne stanovisko našich politikov alebo členov. Každý mal slobodu vytvoriť si vlastný názor na vec, čo nakoniec aj urobil. Hlasovanie v parlamente, kde väčšina hlasovala za pripojenie a veľká menšina proti, veľmi dobre odráža názor v našej členskej základni.
Pokiaľ ide o predsedníčku strany, tá vyhlásila, že chcela ponechať priestor na to, aby si členovia strany vytvorili svoj názor bez toho, aby im ho vnucovala, alebo aby to tak vyzeralo. Myslím si, že to bolo veľmi dôležité pre udržanie strany pohromade, napriek názorovým rozdielom. V skutočnosti nikdy nehrozil skutočný rozkol v strane kvôli NATO. Dokonca aj teraz máme vo vedení našej strany politikov, ktorí hlasovali za, ale aj tých, ktorí hlasovali proti vstupu do NATO.
Aký je teraz postoj strany k NATO? Ignorujete ho zatiaľ, prijímate ho z nutnosti ako menšie zlo, alebo ho prijímate len s určitými výhradami? A čo ďalšie súvisiace spolupráce, ako napríklad dohoda o obrannej spolupráci (DCA) s USA?
Ľavicová aliancia sa domnieva, že Fínsko by malo zdôrazniť, že členstvo Fínska v NATO má obranný charakter a že nechceme jadrové zbrane, ani stále základne či vojská NATO vo Fínsku.
Pokiaľ ide o dohodu o obrannej spolupráci medzi Fínskom a Spojenými štátmi, zatiaľ sme nezaujali konečné stanovisko. Stále čakáme na vládny návrh zákona o tejto dohode.
Ľavicová aliancia dúfa, že dohoda DCA bude v parlamente starostlivo a dôkladne prerokovaná, pretože ide o významnú zmenu v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Máme tiež obavy o právnu zodpovednosť vojakov, keďže chceme zabezpečiť, aby žiadna fínska obeť nebola nútená čeliť súdnemu procesu pred americkým vojenským súdom. Dôležitá je pre nás aj otázka jadrových zbraní na fínskom území. Nechceme tu mať jadrové zbrane.
Jednou z neustálych diskusií, a to aj v otázkach bezpečnosti, je otázka, či sa má ľavica sústrediť na obhajobu knižných princípov bez ohľadu na všetko, alebo pragmaticky posúdiť každú situáciu a vyťažiť z nej to najlepšie pre spoločné dobro. Aký je váš názor na túto otázku?
Môj názor je, že ľavicová politika nemôže dosiahnuť to, čo chceme, bez socialistickej teórie a chápania nášho sveta, ktoré vychádza z materiálnej reality našej spoločnosti. To znamená, že teórie nikdy nie sú niečím, čo môžete aplikovať na reálny svet ako taký. Mohli sme sa napríklad rozhodnúť, že sa obetujeme za svoje presvedčenie, keď budeme z princípu vystupovať proti fínskemu členstvu v NATO, a úplne ignorovať meniacu sa mienku fínskeho ľudu, členov našej strany a našich voličov. Priblížilo by nás to k mieru, demokratickej socialistickej spoločnosti a lepšiemu svetu? Myslím si, že budeme musieť naďalej balansovať medzi knižnými zásadami a reálnym svetom.
Môžeme teda povedať, že rozhodujúcim faktorom bola verejná mienka, a nie bezpečnostné hľadiská?
Môžeme povedať, že dôvodom zmeny verejnej mienky, vrátane našich priaznivcov, bol nedostatok dôveryhodných konkurenčných bezpečnostných alternatív pre NATO. A uvedomenie si tejto skutočnosti bolo rozhodujúcim faktorom.
Ovplyvnila zmena postoja vašej strany k NATO vaše vzťahy s radikálnou ľavicou v iných krajinách, keďže ľavica je zväčša proti NATO?
Pokiaľ viem, tak nie, súdiac podľa diskusií so zahraničnými súdruhmi, zväčša inými európskymi ľavičiarmi. Väčšina z nich je členmi ľavicových strán aj v iných krajinách NATO. Teraz sme aj my ľavicovou stranou v krajine NATO. Väčšina ľavicových strán nevedie kampaň za vystúpenie z NATO ako svoj hlavný cieľ, hoci by to bolo súčasťou ich základného manifestu.
Je tiež dôležité zdôrazniť, že nie sme ani vyslovene pro-NATO. Stále sme rovnako kritickí voči západnému imperializmu ako predtým a v týchto otázkach máme spoločnú reč s našimi sesterskými stranami. Najmä s tými, ktoré tiež uznávajú a hlasno vystupujú aj proti ruskému imperializmu.
Aké by mohlo byť alebo možno je iné životaschopné bezpečnostné usporiadanie ako NATO pre našu časť sveta?
To je presne tá otázka, na ktorú sme mali byť schopní dôveryhodne odpovedať už dávno pred februárom 2022. Mohlo by to byť niečo, čo by sa viac opieralo o Európu a ostatné severské krajiny.
Alternatívou, ktorú sme mali pred rokom 2022, bola silná a spoľahlivá národná obrana založená na všeobecnej brannej povinnosti. Verejnosť to považovala za príliš málo, ale bolo to v podstate všetko, čo sme mali.
Myslím si, že sa stále musíme snažiť nájsť odpoveď na otázku alternatív k NATO. Vojenská aliancia vedená západnými krajinami, ktoré prispievajú k vojnovým zločinom a páchajú vlastné zverstvá, nemôže byť našou jedinou záchranou pred ďalším imperialisticko-expanzionistickým režimom na východe.
Mohlo by byť spoliehanie sa na národnú obranu pre menšie krajiny niekedy uskutočniteľné aspoň z ekonomického hľadiska? Alebo ak opustíme USA, je alternatívou, ktorú by ste si vedeli predstaviť, ďalší rozvoj vzájomnej obrany EÚ alebo skôr prechod na regionálnu spoluprácu, ako je napríklad myšlienka Škandinávskej obrannej únie?
Krátka história tejto diskusie v našej strane je taká, že pred februárom 2022 panoval všeobecný konsenzus, že najlepšie pre Fínsko je zostať vojensky neangažované a udržiavať silnú nezávislú armádu.
Potom sa v týždňoch a mesiacoch po februári 2022 ukázalo, že v očiach našich priaznivcov, členov strany a politikov to už nie je životaschopný postoj. Takže nasledovala veľmi urýchlená diskusia o týchto možných alternatívach, ale bolo to príliš málo a príliš neskoro. Ako zhrnula líderka strany Li Anderssonová, ľavica hovorila nie severskej obrannej aliancii, pretože krajiny NATO a krajiny mimo NATO nemôžu budovať obranu spoločne, a na druhej strane včas nepochopila význam prehlbovania obrannej spolupráce v EÚ podľa článku 42.7 Lisabonskej zmluvy.
Médiá a verejná diskusia veľmi, veľmi naliehali na vstup Fínska do NATO a na to, aby všetky strany boli v tomto smere jednotné. Pokiaľ nechceli byť zahanbení ako "putinisti". A tak sa už po niekoľkých mesiacoch diskusia zmenila na to, čo chceme robiť teraz, keď Fínsko určite bude v NATO. Ako môžeme zabrániť tomu, aby boli vo Fínsku umiestnené jadrové zbrane a cudzie základne a tak ďalej. Takže teraz sa už naozaj diskutuje o alternatívach k NATO.
Fínsky model sa niekedy ponúka ako možnosť pre budúcnosť Ukrajiny. Mohli by ste bližšie opísať, v čom spočíval a čo znamenal pre vašu krajinu?
V severských krajinách hovoríme o "severskom modeli". Ten zahŕňa prinajmenšom silné odbory, silné sociálne zabezpečenie, verejné služby, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť pre všetkých, zastupiteľskú demokraciu s viacerými stranami a progresívne zdaňovanie. Je to sociálnodemokratický model zmiešanej ekonomiky, ktorý sa robotníckemu hnutiu v severských krajinách podarilo dosiahnuť po desaťročiach boja.
Je to aj niečo, čo sme sa naučili považovať za samozrejmosť, ale čo pravicové vlády vo Fínsku aj v celej Škandinávii postupne likvidujú. V súčasnosti sa preto často stretávame s tým, že namiesto boja za radikálne socialistické reformy bojujeme obranný boj proti pravici a snažíme sa brániť náš starý model.
Na severský model sme veľmi hrdí, a to z veľmi dobrých dôvodov. Nenachádzam dôvod, prečo by tento model nemohla a nemala prijať aj Ukrajina. Vlastne by sa možno nemal nazývať "severský model". Nie je to niečo, čo súvisí s našou geografiou alebo kultúrou. Je to niečo, čo sa podarilo dosiahnuť robotníkom u nás, a je to niečo, čo by určite mohli dosiahnuť aj ukrajinskí robotníci.
Túto skutočnosť si určite všimneme. Existuje však ešte jeden fínsky model, ktorý sa v diskusiách zvyčajne objavuje ako prvý, a to takzvaná "finlandizácia". O čo išlo, ako hodnotí ľavica vo Fínsku toto obdobie svojich dejín a či ho naozaj možno považovať za dôveryhodné riešenie, ktoré možno ponúknuť iným krajinám?
Aha, zle som vás pochopil.
Nezvykneme to nazývať fínskym modelom, ale finlandizácia je známy termín. Vo Fínsku sa naša oficiálna politika voči Sovietskemu zväzu nazývala "doktrína Paasikivi-Kekkonen". Bola to zahraničnopolitická doktrína neutrality a priateľstva medzi východným a západným blokom, ktorá bola chválená ako bystrý politický realizmus a zároveň kritizovaná ako kapitulantstvo a autocenzúra. Myslím si, že oba názory sú dnes, desaťročia po skončení studenej vojny, medzi ľavičiarmi prítomné a považované za čiastočne platné.
Možno tvrdiť, že neutralita bola nevyhnutná na zabezpečenie našej nezávislosti po porážke Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Napriek tomu si nie som istý, nakoľko by táto doktrína bola pre Ukrajinu v dnešnom svete životaschopná. Aj keby sme si predstavili, že vojna sa skončí takou porážkou Ruska, ako bolo porazené Fínsko, Ukrajina v roku 2024 nie je rovnaká ako Fínsko v roku 1944. Samozrejme, že podobnosti tu sú. Fínsko stratilo v prospech Ruska veľa územia na východe. Tieto oblasti sú teraz ruské a pravdepodobne vždy budú. Je to niečo, čo by bolo pre Ukrajincov prijateľné, pokiaľ ide o oblasti, ktoré sú teraz okupované Ruskom?
Myslím si, že o tom môžu rozhodnúť len Ukrajinci, a nie som si istý, nakoľko môže byť užitočné zasahovanie zvonka do tejto diskusie. Nemyslím si, že by sa Fíni mali niekedy pokúšať tvrdiť, že naše vojnové skúsenosti spred 80 rokov alebo zahraničné vzťahy počas studenej vojny sú niečo, čo by sme mohli jednoducho exportovať do zahraničia ako niečo, čo by mohli implementovať iné krajiny. Je veľmi dôležité poučiť sa z histórie. Je tiež veľmi dôležité uvedomiť si, že svet je teraz úplne iný.
jún 2024
https://commons.com.ua/en/intervyu-z-genrikom-yaakkoloyu-koordinatorom-livogo-alyansu-finlyandiya/