Cornel West: „Internacionalizmus je východiskovým bodom“
Srećko Horvat | Progressive International
V roku 1992 porota spod obžaloby oslobodila štyroch bielych policajtov za napadnutie Afroameričana Rodneyho Kinga, a to aj napriek videozáznamu, na ktorom bolo vidieť, ako Kinga opakovane bijú, ležiaceho a neozbrojného na zemi. Verdikt vyvolal protesty a pouličné násilie, ktoré sa stali známymi ako nepokoje v Los Angeles. Predpokladá sa, že tieto nepokoje podnietili najvplyvnejšiu knihu Cornela Westa Na rase záleží (Race Matters) (1993).
West patrí medzi najvýznamnejších súčasných vedcov zameraných na výskum rasy, afroamerickej kultúrnej teórie, kritického myslenia, hudby, náboženstva a filozofie. Je autorom niekoľkých zásadných textov vrátane Na demokracii záleží (Democracy Matters) (2004) a najnovšej knihy Čierny prorocký oheň (Black Prophetic Fire) (2014). West má za sebou množstvo profesúr a štipendií vrátane štipendií na Harvarde a Princetone.
Tento týždeň sa Srećko Horvat, člen kabinetu Progresívnej internacionály, zhováral s Westom o internacionalizme, solidarite v multipolárnom svete a nebezpečenstvách rýchlo sa meniacej klímy.
Srećko Horvat: Veľa ste písali a sám boli inšpirovaný revolučným internacionalizmom. Či už o Frantzovi Fanonovi, Alím Šariatím, Karlom Marxom, Rózou Luxemburgovou, Emmou Goldmanovou, Martinom Lutherom Kingom, alebo inými. Takže moja prvá otázka je, čo ste sa od nich naučili? Čo sa od nich môžeme naučiť dnes? Aký druh relevantných, silných revolučných myšlienok dnes internacionalizmus potrebuje, ak chce byť viac ako len prázdnym slovom?
Cornel West: Pre mňa je internacionalizmus vždy východiskovým bodom, pretože bez neho neuvidíte množstvo vecí, vrátane obmedzení a chýb vašej vlastnej vlády – najmä jej domácej a zahraničnej politiky. Dnes je nacionalizmus najmocnejšou ideológiou v modernom svete, v ktorom sú národné štáty stredobodom nášho života. Má monopol na násilie a inštitúcie verejnej správy a formuje diskurz z hľadiska toho, ako ľudia chápu svoj každodenný život. Nacionalizmus je pre mňa preto často prekážkou, prekážkou, ktorá nám neumožňuje vidieť, ako sú národné štáty spojené s národnými štátmi a v mojom prípade, ako je impérium prepojené s inými národnými štátmi.
Internacionalizmus je východiskovým bodom nielen na morálnej a duchovnej úrovni, ale aj na analytickej úrovni z hľadiska historického, štrukturálneho a psychoanalytického. Začína sa pochopením síl pôsobiacich na celom svete a ústredných momentov v rámci konkrétnej historickej doby, ako je vek Európy (1492–1945) a vek USA (1945–). Americké impérium v súčasnosti prináša hlboké problémy, rozklad, úpadok, dekadenciu, organizovanú chamtivosť vo vedení spoločnosti a inštitucionalizovaný strach monopolizovaný rôznymi politikmi. Máme tu stav, v ktorom je na jednej strane neofašizmus a na druhej neoliberalizmus.
Musíme mať alternatívu. A o tom je nadnárodná a medzinárodná solidarita na úrovni vízie, analýzy a organizácie. Bez inštitucionálnych kapacít ostávajú aj tie najveľkolepejšie medzinárodné vízie abstraktné. Musia byť zhmotnené, musia byť vykonávané a musia byť inštitucionalizované.
Srećko Horvat: Spomenuli ste impérium USA. Počas posledných rokov – s pandémiou, stiahnutím sa z Afganistanu, vojnou na Ukrajine a touto vojnou medzi USA a NATO proti Rusku – môžeme vidieť, že vplyv impéria USA upadá a je v rozklade. Svetový poriadok, ktorý existoval po druhej svetovej vojne, organizovaný okolo USA ako najmocnejšej krajiny, sa tiež rúca. Sme tiež svedkami multipolárneho sveta. Úloha Číny sa stáva dôležitejšou s možnosťou nových konfliktov v Tichomorí. Mapa sveta sa rýchlo mení.
Ako vidíte jej vývoj v blízkej budúcnosti, tento nový multipolárny systém a klesajúcu rolu Spojených štátov?
Cornel West: Budúcnosť je vždy nedokončená, neúplná a s otvoreným koncom. Dominantné tendencie, ako sa zdá na celom svete, sú hlboko neofašistické. Nepáči sa mi, že som v tejto chvíli taký pochmúrny a bezútešný, ale nemáme zásadnú silu, ktorá by nám poskytla progresívny, internacionalistický, ľavicový program a platformu. Na druhej strane je neoliberalizmus natoľko zdiskreditovaný, že jeho legitimita bola radikálne spochybnená, ak nie rozbitá. Máme tu až grotesknú majetkovú nerovnosť, odpornú xenofóbiu a neuveriteľnú krízu, zatiaľ čo stále pociťujeme dopady pandémie. Ľudia hľadajú nejakú alternatívu k neoliberálnemu poriadku v USA a jeho medzinárodným formám.
Ak v USA zotrvajú dominantné tendencie, potom budeme mať do činenia s fašistickou koalíciou postavenou na sile veľkých peňazí a veľkej militaristickej xenofóbie. Aj keď to znamená prevažne nadvládu bielej rasy, je to nasmerované aj proti Židom, Arabom, moslimské, prisťahovalcom, ženám, homosexuálom, lesbám a trans-transsexuálom. Tieto odpor podnecuje a dodáva energiu značnému počtu mojich spoluobčanov, ktorí sú hlboko pomýlení, no zároveň majú strach; mnohí z nich ekonomicky trpia.
Srećko Horvat: Ako v tomto kontexte vnímate rýchlu militarizáciu Európy? Nedávno sa napríklad nemecká vláda rozhodla investovať 100 miliárd eur do zbraní, čo je po druhej svetovej vojne úplne nová situácia, aj keď predtým vyhlasovali „už nikdy viac vojnu“. Dnes môžeme vidieť, že aj takzvaní pacifisti, ktorí vystupujú proti vojne, v skutočnosti hovoria o zbraniach a o tom, ako nám zbrojný priemysel potrebuje poskytnúť viac zbraní, ak chceme mať mier. Nie je to paradox? Ako vyzerá Európa z vášho pohľadu spoza mláky? Spomínali ste vek Európy, keď začala kolonizácia podporovaná militarizáciou. Ako sa to javí dnes, keď Európa opäť stavia múry, toľko investuje do armády a prostredníctvom NATO sa zapája do vojen USA?
Cornel West: Keď Európa vyhrocuje svoj vlastný strach o svoju bezpečnosť, musí sa najprv vysporiadať so svojimi vlastnými vnútornými neofašistickými hnutiami, ktoré sú zvyčajne protiimigračné, vzhľadom na masívny pohyb drahocenných ľudských bytostí v dôsledku katastrof v rôznych častiach sveta. Po druhé, zdá sa, že Európa sa v záujme svojej bezpečnosti prikláňa k Spojeným štátom. Je to zúfalý ťah proti tomu, čo sa javí ako ruská rozpínavosť. Takto, myslím si, že invázia a okupácia Ukrajiny je zločinom proti ľudskosti, o tom niet pochýb. Rusko má svoje hlboké autoritárske a neofašistické elity, ktoré kontrolujú a obávajú sa o ruské impérium, ktoré bolo v minulosti slávne, Ukrajina bola jeho súčasťou a samostatne neexistovala. Toto je typický kolonizačný jazyk, ktorý sa vracia do raného veku Európy – ľudia sa tam nenachádzajú, krajina je naša atď.
Dúfam, že aj Európa ostane v kontakte so svojou slávnou revolučnou a pokrokovou minulosťou. Myslím si, že je veľmi dôležité, že keď sa pozriete na vek Európy, neuvidíte len kolonizáciu a imperializmus, ale uvidíte aj protikoloniálne a revolučné boje, kritiku imperializmu a kapitalizmu od Marxa a Engelsa, a môžme pokračovať... Je tu tradícia, ktorú treba obnoviť a získať späť, ale v solidarite s protikoloniálnymi a protiimperiálnymi bojmi v Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a mojej vlastnej imperiálnej krajine, USA.
Srećko Horvat: Napokon, tu v Chorvátsku, kde sa nachádzam, zažívame vlny horúčav. V Španielsku, Portugalsku a Francúzsku sme svedkami teplôt oveľa vyšších ako zvyčajne. Minulý mesiac sme boli svedkami stúpajúcich teplôt a extrémneho počasia aj v Indii a Pakistane, nehovoriac o mnohých ďalších príznakoch úplného kolapsu klímy. Povedal by som, že v 70. a 80. rokoch, keď ste mali silné protijadrové hnutie, to bolo zároveň protivojnové hnutie. Bolo to spojené. Protivietnamské vojnové hnutie spolupracovalo s protiatómovou organizáciou. Dnes však klimatické hnutie nie je nevyhnutne protivojnovým hnutím a protivojnové hnutie nie je nevyhnutne hnutím za klimatické opatrenia. Ako sa tieto rôzne, ale vzájomne sa dopĺňajúce hnutia spájajú a spájajú do oveľa silnejšieho hnutia, než ako sme dnes svedkami?
Cornel West: Myslím, že ste trafili klinec po hlavičke. Musíme spojiť protivojnové a klimatické hnutie, aby boj s ekologickou katastrofou išiel ruka v ruke s obžalobou militarizmu a dravého kapitalizmu, posadnutosťou ziskom, vykorisťovania prírody, pracujúcich a všetkého, čoho sa dá dotknúť, aby ste vytvorili nejaký druh komerčnej a trhovej hodnoty.
Minulý mesiac som bol požiadaný, aby som v Mary House hovoril o veľkom odkaze Dorothy Dayovej, ktorá založila Hnutie katolíckych pracujúcich. Jej vnučka Martha sa práve dostala z väzenia, pretože vyliala krv na jadrové ponorky – toto je príklad hlbokého antimilitaristického boja. Kvôli tomu boli zatknutí a práve prepustení. Bola to nádherná oslava. Tento odkaz Dorothy Dayovej, Philipa Berrigana, mnohých ďalších, ktorí vždy chápali vzťah medzi protivojnovými, protijadrovými, antiimperialistickými, antirasistickými, antisexistickými, antikapitalistickými iniciatívami – musíme sa na to sústrediť. Žiaľ, nedostalo sa im takej pozornosti, akú by si zaslúžili.
Teraz, ako viete, máme Kampaň chudobných ľudí a súčasťou posolstva tejto kampane je kritika v štýle Dorothy Dayovej, Martina Luthera Kinga o spôsoboch, akými ide ekologická katastrofa ruka v ruke s ekonomickou a militaristickú katastrofou a útok na pracujúcich a odborové hnutia. Je to pokus vytvoriť taký druh solidarity, ktorý má medzinárodnú víziu, obsahuje globálnu analýzu a silnú lokálnu prax. To platí v Chorvátsku a to platí aj v bruchu šelmy, v impériu USA, kde stále pokračujeme v boji. Čo je však najdôležitejšie, priateľu, je to, aby posledné slovo mali nakoniec ľudia.
https://act.progressive.international/the-internationalist-issue-1/