Bola chyba zakazovať Blahu

V cynických časoch treba brať politikov vážne za to, čo hovoria a robia.

Zrušením účtu Ľuboša Blahu mu Facebook prispel k povesti disidenta, ktorému nedovolia hovoriť pravdu. Nič lepšie si politik Smeru nemohol priať. Dokonca možno predpokladať, že Blaha k takémuto cieľu - byť zakázaný - smeroval. Opakované vulgárne urážky najvyšších štátnych predstaviteľov nemohli mať iné ukončenie.

Žiaľ, v grobianskom vyjadrovaní sa na verejnosti (jeho stránka bola verejná a hojne navštevovaná, takže ňou mal značný vplyv na formovanie verejnej mienky) nebol Blaha zďaleka ojedinelý. Je neuveriteľné, že výroky komentátorov Petra Schutza o prasatách, či Martina Šimečku o luze, prešli redakčnou úpravou denníkov SME a N. Ak k tomu už došlo, mali byť na to upozornení ich čitateľmi a diskvalifikovaní od ďalšieho publikovania, pokiaľ si dané médiá chcú uchovať význam a úroveň.

Na sociálnych sieťach sme si na urážlivé vyjadrovanie sa čiastočne navykli, je však neprijateľné, aby prenikalo do komunikačných prostriedkov, ktoré sa chcú považovať za seriózne. Frustrácia z vývoja spoločnosti je pochopiteľná u bežných občanov, no v žiadnom prípade nie u intelektuálov, ktorí majú disponovať schopnosťou vidieť veci v súvislostiach, analyzovať ich a mať tak nad nimi nadhľad, tobôž nie u politikov.

Žiaden minister, ako to bolo v prípade Jaroslava Naďa, nieto (dnes už bývalý) predseda vlády si nemôže dovoliť nadávať voličom či protestujúcim za ich názory. Úlohou demokraticky zvolených politikov je reagovať na potreby a požiadavky občanov, kvôli ktorým im bola zverená štátna moc. Jedna vec totiž je kritizovať pomery z opozície a druhá môcť ich meniť v koalícii. Dôkazom toho je ako táto, tak minulá vláda. Sto tlačoviek Roberta Fica ani tisíc statusov Ľuboša Blahu nezmenia nič na fakte, že Smer mal svojho času vládnu väčšinu a žiadne zásadné sociálne zmeny nepresadil.

Ako upozornil odborár a ekonomický analytik Ján Košč, strana okrem sociálnych balíčkov nepriniesla spravodlivejšie nastavenie daňového systému, ani sa ho nepokúsila priniesť. Naviac, v roku 2013 hlasoval Smer spolu s Blahom za obmedzenie práva lekárov na štrajk, čím sa zablokovalo riešenie zlej situácie v zdravotníctve. Nedostatok odborného personálu ohrozujúci dostupnosť zdravotnej starostlivosti dospel do stavu, kedy lekári plánujú odmietnuť nadčasy, od ktorých závisí jej pokrytie.

Ťažko povedať, čo by táto strana s prívlastkom SD chcela meniť, ak tak neurobila, keď k tomu mala jedinečnú príležitosť a tiež, prečo jej voliči v prieskumoch naďalej prejavujú dôveru. Sústreďovanie sa na statusy jedného poslanca je priveľkým precenením jeho možností, ako aj strany, ku ktorej sa hlási. Zákaz mu paradoxne pridáva na popularite, keďže sklamaní voliči sa podľa všetkého obracajú k ostrakizovaným politikom, vyjadrujúcim ich znechutenie z politiky (Uhrík, Harabin, predtým Kollár, Matovič).

Rovnaký efekt malo i stiahnutie z predaja Blahovej knihy o Leninovi: záujem verejnosti o ňu sa zvýšil. Ľudia, ktorí by o podobné knihy nezakopli si teraz kladú otázku, čo také podstatné napísal, že ju bolo potrebné zakázať? Fakticky – nič prevratné. Blaha Lenina kritizuje a mení na svoj obraz - z komunistického revolucionára robí populistu ochotného robiť ústupky v mene moci. Nevadí mu, že Lenin tak konal v prospech udržania revolúcie a nie oligarchov a statusu quo.

Blahovi sympatizanti veria, že za svojim cynickým populizmom ukrýva tajný plán ako všetko zmeniť. Títo „realisti“ vyznievajú ako najväčšie naivky. Nemali by sme sa mýliť: v cynických časoch treba brať politikov vážne nielen za to, čo robia, ale aj hovoria. Ak dnes Fico chráni veľké ryby pred stíhaním, je zrejmé, že mu nejde o rovnakú spravodlivosť pre občanov a papalášov. A ak Blaha hovorí, že zo zvýšených prídavkov na deti budú oslavovať v osadách, je jasné, že Rómov odpísal. A nielen ich, ale i ostatné chudobné rodiny, ktoré sú pripravení hodiť znova cez palubu.

Peter Takáč