Blokujú USA diplomaciu na Ukrajine?

Stephen R. Shalom | Against the Current

…

Blokujú Spojené štáty diplomaciu na Ukrajine?

Na ľavici sa rozšíril mýtus, že Kyjev a Moskva boli na pokraji dohody o ukončení vojny, keď Washington a Londýn dohodu zmarili. V skutočnosti však Bidenova administratíva a Boris Johnson vždy tvrdili, že budú akceptovať akúkoľvek dohodu, ktorú Ukrajina prijme.

Keď Zelenskyj v marci vyslovil myšlienku neutralizácie konfliktu, komentár USA znel: „Je to v konečnom dôsledku otázka, o ktorej musia rozhodnúť naši ukrajinskí partneri - rozhodnúť o podmienkach diplomacie, o tom, čo sú ochotní presadzovať a čo nie.” Keď sa koncom apríla pýtali, či by Spojené štáty boli otvorené akceptovať Ukrajinu ako neangažovanú neutrálnu krajinu, štátny tajomník Blinken vyhlásil (v čase 1:25:02):

    „My ... nebudeme ukrajinskejší ako Ukrajinci. Toto sú rozhodnutia, ktoré musia urobiť oni. Naším cieľom je zabezpečiť, aby mali v rukách schopnosť odraziť ruskú agresiu a skutočne posilniť ich pozíciu pri prípadnom rokovacom stole. Doteraz sme nevideli žiadne známky toho, že by to prezident Putin myslel vážne so zmysluplnými rokovaniami. Ak myslí a Ukrajinci sa do toho zapoja, podporíme to.”

Pohľad Ukrajiny na podmienky dohody sa síce zmenil po aprílovej návšteve Borisa Johnsona v Kyjeve, ale nie preto, že by Johnson požadoval, aby Ukrajina bojovala ďalej (ako by mohol Zelenskyj vyvíjať nátlak na pokračovanie vojny, ktorú nechce viesť?). Ako ukázali Volodymyr Artiuch a Taras Fedirko, bolo to skôr Johnsonovo uistenie, že vojenská podpora bude poskytnutá, čo umožnilo Ukrajine urobiť to, čo chcela. Vojenská situácia na bojisku sa zmenila v prospech Ukrajiny a zverstvá v Buči ukázali dôsledky ruskej okupácie.

Dohoda, ktorá bola údajne zmarená, nebola v prvom rade nikdy veľmi reálna. Po prvé, Putin zjavne odmietol podobnú dohodu, keď Rusko prvýkrát napadlo Ukrajinu. V každom prípade však Ukrajina vždy trvala na vonkajších bezpečnostných zárukách, ak súhlasila s neutralizáciou konfliktu. Aké záruky by však Západ mohol ponúknuť? Je zrejmé, že vágne slovné záruky Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 boli nedostatočné (Rusko, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo sa zaviazali rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny, zdržať sa hrozieb alebo použitia sily proti nej a konzultovať vývoj v prípade jej porušenia). Ale poskytnúť formálnu záruku, že príde Ukrajine na pomoc v prípade ohrozenia jej neutrality, by bolo rovnaké ako dať jej záruku podľa 5. článku NATO [útok proti jednému alebo viacerým členom sa bude považovať za útok proti všetkým, pozn.prekl.]. A ak sa NATO zdráhalo povoliť Ukrajine vstup, rovnako by sa zdráhalo poskytnúť jej tento druh bezpečnostnej záruky. (Kladieme si otázku, či tí, ktorí kladú hlavnú zodpovednosť za túto vojnu na NATO, sú za takúto záruku?)

Nič nenasvedčuje tomu, že by Washington, Londýn alebo Brusel blokovali diplomatické riešenie, ktoré by Kyjev uprednostnil.

Podporujeme diplomaciu na Ukrajine?

Áno, samozrejme, treba využiť všetky diplomatické cesty, nie však na obchodovanie za chrbtom Ukrajiny, ale na podporu perspektívy slobodnej, demokratickej a suverénnej Ukrajiny.

Washington by mal napríklad Putinovi oznámiť, ktoré sankcie je pripravený zrušiť, ak dosiahne dohodu prijateľnú pre Ukrajinu, a ktoré kroky Moskvy by prekročili červené čiary. Aj Washington by mal Rusku dať jasne najavo svoju ochotu pokračovať v dohodách o kontrole zbrojenia, pokiaľ ide o jadrové zbrane stredného doletu a iné záležitosti. Spojené štáty by sa mali pokúsiť dosiahnuť s Ruskom "nekonfliktné" dohody, aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo neúmyselných stretov veľmocí.

Bidenova administratíva by tiež mala s Ukrajinou diskutovať o tom, ako by mohol vyzerať záver tejto vojny. Ukrajinské jednotky sa nechystajú napochodovať do Moskvy, ako sa teda vojna skončí? Washington správne nemá s Kyjevom totožné záujmy. Spojené štáty sa musia uistiť, že akcie, ktoré majú z ukrajinského hľadiska zmysel, nespôsobia príliš vysoké riziko jadrovej vojny. Preto Biden správne odmietol Zelenského výzvu na vytvorenie bezletovej zóny, pretože by to znamenalo vážnu pravdepodobnosť, že sa americké a ruské sily priamo stretnú. A Biden trval na tom, aby sa zbrane poskytnuté USA nepoužili na útok na samotné Rusko. Ak existujú ďalšie obmedzenia podpory, ktorú by Washington mohol poskytnúť Ukrajine, je potrebné o nich Kyjev jasne informovať. Ak sa podarí dospieť k spoločnému stanovisku pre konečnú fázu hry, Spojené štáty by mali toto riešenie presadzovať diplomaticky - s Moskvou, ale aj s ostatnými vládami.

Poslanec Jamie Raskin (Demokratická strana-Maryland), signatár listu CPC [kongresového výboru progresívcov, najľavicovejšej frakcie Demokratickej strany v USA, pozn.prekl.], vydal po stiahnutí listu dlhé osobné vyhlásenie. Bolo to v mnohých ohľadoch obdivuhodné vyjadrenie podpory spravodlivej sebaobrannej vojne Ukrajiny proti ruskej agresii. Jeho vyhlásenie však obsahovalo aj toto:

    „Všetci zástancovia demokracie nad autokraciou - bez ohľadu na to, či sa nazývajú socialisti, konzervatívci alebo liberáli - by mali urobiť všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina čo najskôr vyhrala túto spravodlivú vojnu. Diplomacia Bidenovej administratívy bude nevyhnutne nasledovať, pretože trvalá diplomacia vždy znamená ukončenie vojny - dokonca aj s tyranmi a despotami. Najskôr však musí zvíťaziť Ukrajina - zjednoťme sa ako Američania a sústreďme sa na tento ústredný a historický imperatív.”

Zdá sa, že táto formulácia hovorí, že by nemala existovať žiadna diplomacia, kým Ukrajina nezvíťazí. Tento postoj sa zdá byť dvojnásobne nesprávny. Po prvé, naznačuje, že kým nedôjde k víťazstvu, diplomacia nehrá žiadnu podstatnú rolu, čo by znamenalo zrieknuť sa prospešných diplomatických krokov, ktoré by sa mohli uskutočniť, ako je uvedené vyššie. A po druhé, zdá sa, že Ukrajina by mala bojovať až do víťazstva bez ohľadu na náklady. Ale tak ako by Washington nemal nútiť Ukrajinu k ústupkom, nemal by ju ani povzbudzovať, aby bojovala bez ohľadu na náklady.

Na začiatku vojny John Ganz vyjadril to, čo sa javí ako správny postoj pre nás, podporovateľov Ukrajiny:

    „Duch vzdoru, ktorý prejavil ukrajinský ľud a jeho zvolení vodcovia, je niečo, čo hlboko obdivujem, ale chcem zdôrazniť, že je to obdiv, ktorý cítim, a nie nadšenie: rozhodnutie civilného obyvateľstva chopiť sa zbrane proti okupantovi je vážne a bude mať strašné náklady. Ale, opakujem, toto uznanie vôbec neznižuje môj hlboký rešpekt k tomuto druhu odvahy. …

    Romantická časť môjho vnútra si určite želá, aby bol tento odporný a poburujúci akt agresie úplne porazený a potrestaný, ale v skutočnosti len úprimne dúfam, že v záujme obyvateľov Ukrajiny, Ruska a celého sveta dôjde k diplomatickému riešeniu tejto vojny veľmi skoro.“

Ak môže diplomacia pomôcť zmierniť strašné náklady, ktoré platia obyvatelia Ukrajiny, a zároveň rešpektovať ich želania, potom by sa o ňu rozhodne malo usilovať.

…

https://againstthecurrent.org/the-progressive-letter-on-ukraine-some-questions-answers/