Ad: Nenávisť – výsledok politiky vytvárania obrazu nepriateľa

Peter Weisenbacher | Pravda

V skrátenej podobe vyšlo 3.11. v tlačenej verzii denníka Pravda.

Peter Weiss vo svojom článku poskytuje kvalitnú analýzu nelichotivého stavu našej politickej triedy, s ktorej hlavnými závermi by bolo ťažké nesúhlasiť. Obsahuje však aj faktografickú chybu, ktorá sa síce netýka samotnej podstaty textu, no vzhľadom na jej špecifickosť považujem za potrebné uviesť veci na pravú mieru. Autor píše: „Diskusia o príčinách útoku na Slovensku… priniesla iba novú vlnu radikalizácie. Tak na strane konzervatívneho tábora, tradične negatívne sa vymedzujúceho voči tzv. genderovej ideológii, ako aj na strane liberálov presadzujúcich túto ideológiu.“

Nič také ako „gender ideológia“ však neexistuje a nikto to nepresadzuje. Jedná sa totiž o konšpiračnú teóriu, naratív o údajnom koordinovanom útoku s cieľom zničiť „tradičné hodnoty“ a „tradičnú rodinu“. Dezinfo scéna a krajná pravica navyše má na šírenie nenávisti a nezmyslov o LGBT menšine vytvorenú samostatnú „teóriu“, hovoria o „LGBT ideológii“. Ak by teda autor chcel hovoriť o konšpiračných teóriách bolo by správne hovoriť o tom ako sa tábory vymedzujú alebo presadzujú „LGBT ideológiu“. Predstaviteľom stúpencov je napríklad poslanec NR SR a Orbánov fanúšik Gyorgy Gyimesi, ktorý sa na ňu odvolával krátko po teroristickom útoku v Bratislave.

Vráťme sa však ku „genderu“, alebo ako je to v slovenčine spisovné - rodu. Rodová rovnosť, je totiž to, čo sa progresívne (liberálne zriedka) politické sily snažia podporovať. Tieto princípy sú o spravodlivom zaobchádzaní s ľudmi - mužmi i ženami. Snahou je dosiahnuť, aby všetci ľudia mali rovnaké možnosti, práva aj povinnosti a slobodu uplatniť sa podľa svojich prianí a talentu, bez obmedzení rodovými stereotypmi. Tieto princípy presadzované najmä ľavicou vytvorili prosperujúce spoločnosti z mnohých západných, najmä škandinávskych krajín. Pravica ich za svoje prijala až keď sa ukázalo, že významné pomáhajú ekonomike.

Je síce pravdou, že časť slovenských politikov/čiek sa uchyľuje k používaniu takýchto nezmyslov, to je však práve známkou úpadku našej politickej triedy, ktorú autor správne pranieruje a nemali by sme to preto akceptovať. Seriózni konzervatívci takéto veci nehovoria. Je to doména extrémistov ako je napr. nová talianská premiérka Giorgia Meloni, ktorá je priamou pokračovateľkou Mussoliniho fašistickej tradície. Pikantné je, že presne podľa obáv o „gender ideológii“, teda, že ľudia si budú svojvoľne, podľa nálady vyberať aké majú pohlavie, sa sama správa. Po prevzatí moci totiž začala žiadať, aby ju neoslovovali predsedníčka, ale predseda vlády.

Peter Weisenbacher, Inštitút ľudských práv